Fatransko Strážovský MTB Maratón - 05.06.2004 (Súľov)
Fotoreportáž na Majovej stránke
Po sľubne vyzerajúcom piatku sa mi podarilo mailovým atakom zlomiť pár nerozhodných bikerov, aby som tam nebol sám (dúfam že na mňa spomínajú v dobrom :-)) ) a spoločne so synom sme vyrazili na horniaky. No hneď ako sme sa z dialničného privádzača dostali na diaľnicu, spustila sa nenormálna prietrž, ktorá nás s prestávkami držala až za Trenčín.
No nič. Však Slavco sa nechal počuť, že v Súľove je celkom sucho (ach ten marketing) , tak hádam pár kvapiek ten les znesie. Po ceste som si ešte prezieravo spomenul, že som si nezabalil náhradné ponožky, tak sme sa ešte stavili v Považskej v Tescu. Prekvapilo ma, aké slabé nákupy tam ľuďia robili. A v piatok večer. Tá Kia veru vie čo robí. S tou kúpyschopnosťou to tam je veru slabé.
Po príchode do kempu nás hneď prepadol Paľo s Tomášom, ktorí tam už boli pekne zabývaní, že niečo strašné sa stalo. Plný kemp tretiačok zo zdravotky z Považskej a prišli si povyraziť. Bez dozoru samozrejme. Hovorím synovi, ideme to kuknúť, ale že on si radšej bude čítať. Tak len z čistej povinnosti som to išiel skontrolovať. Už ich tam mali aj v chatke. Babenky vyzerali celkom prítulné, aj hladina alkoholu bola slušná, ešte že vieme, čo sa patrí. Snažili sa dvojzmyselne konverzovať ale sa im trocha motal jazyk. Potom nasledoval pokus o krádež šiltovky a snaha povoziť sa na biku ale viac menej sa to dalo ubrániť. Záchrana prišla v podobe príchodivších Miša, Jura a Ľuboša, ktorí nemali záujem o teen-babenky a prišli s chlapským nápadom, ísť si niečo zajesť. Tak sme skočili na pivo do chatovej osady.
Po návrate z piva sme našli nemenovaných bikerov ako sa klepú pod horúcou sprchou. Reku čo sa to tu stalo. Vyklulo sa z toho nočné kúpanie v miestnom čerstvo napustenom bazéne(nijaká nuda, jedna bola dokonca kompletne oblečená). Tak teda babenky ozaj neboli mäkké. Škoda že sme neprišli o pár minút skôr. To by boli iné fotečky. Nejaké by asi aj boli, aj keď nie z bazéna, ale asi by neprešli cenzúrou :-)))
No poďme k vážnym veciam. Celú noc som počul, ako nám niečo kvapká na strechu chatky, ale nebolo to nijak husté. Tak som sa utešoval, že to len vietor sfukuje kvapky dažďa zo stromov. Skoro som mal pravdu.
Keď som ráno vybehol z chatky, kolegovci už pobehovali a zisťovali odkiaľ to padá tá voda, či z oblohy alebo zo stromov. Tiež hľadali nejaké odôvodnenie prečo na maratón nastúpiť. No ale keď už sme tu, tak sa reku pôjdeme aspoň pozrieť na štart, prípadne vyrazíme na trať a keď bude zle tak to otočíme. Svatá prostoto.
Tak sme teda v miernom mrholení vyrazili, hneď na štvrtom kilometri v kopci, kde nám blato zalepilo kolesá, nás chytil celkom slušný dáždik. No nevidel som nikoho že by to vzdal. A to sme so synátorom súperili s takými dvomi desaťročnými chlapcami v doprovode oteckov, ktorý nemali ani po 35 kg. Keď si predstavím, že taký bicykel ovešaný blatom môže vážiť aj 16 kg, tak to bol od nich heroický výkon. Neštudoval som výsledkovú listinu nijak podrobne, ale myslím že všetky tie decká na 32 km trati došli až do cieľa.
Ešte pár postrehov z trate. V Malej Čiernej pred krčmou bola občerstvovačka. Štamgasti sedeli vonku pod slnečníkodáždnikmi a zaujato nás pozorovali ako sa napchávame legendárnymi makovými koláčikmi. Tak som sa rozhodol že im nahrám na volej nech sa trochu pobavíme. "Hej chlapi, a ako sa to tu volá táto dedinka !?" . Reakcia bola okamžitá. S úžasným patriotizmom mi všetci naraz začali vysvetľovať, že sa nachádzam v Malej Čiernej a nič na svete lepšie ma už nemôže stretnúť. Ale ja som sa nedal, hovorím že mne by tu mohlo byť tesno. Tak som bol patrične poučený, že keď je chlapovi v Malej Čiernej tesno tak si skočí do susedov do Veľkej Čiernej. Ešte že som si dopredu preštudoval mapu:-), celkom pekná pointa.
V ďalšej zaujímavej dedinke - Babkove (Ahoj Aďa !), ma zase zaujalo kvetinkové vyznačenie trate pri vstupe do dediny a záujem domácich o maratón. Všetky babky, svokry a nevesty sedeli v záhradkách a a všetky tri vydajachtivé dievčence boli na občerstvovačke. S babenkami s veľkými čiernymi očami na občersvovačke sa dalo aj pokecať tak so tom využil. Nech majú radosť, že máme záujem :-)) A všetky tetky čo sedeli v záhradách som hlasne a dôrazne pozdravil. Aj sa nám dostalo pochvaly, že sme určite z dediny, keď sa vieme chovať.
Takže sme tých 32 km spravili s Maťom cca. za 3h40min. Technické problémy sme prakticky nemali. Len mne sa zabetónoval predný prešmykač, ale to je v takom blate celkom normálne. Kupodivu Maťovi fungovalo až do konca úplne všetko. Má nejaké staršie LX-ko, na prešmykači má horný ťah, predpokladám, že to je asi lepšie riešenie do blata ako moje nové deore. Biky som asi 40 minút umýval len od hrubého bahna v miestnim potoku. Zaujímavé, stál som v 20 cm vode a pripadala mi celkom teplá. Ajhľa relativita.
Ani po analýze doma som na bajkoch nezistil nijaké škody. Len zo zvedavosti som otvoril náboj na Maťovom bicykli, ale bola tam len čistá vazelína aj keď som kolesá drhol celé ponorené v potoku. Ja mám totiž fintu. Do náboja sa voda ani blato nedostane, lebo tam mám toľko vazelíny, že sa tam nevojde. Hlavne musí byť veľa vazelíny v labyrinte okolo osky. Takže len pranie reťazí, čistenie bowdenov, premazanie všetkého a tak. Obidva biky spolu asi 5 človekohodin. Po Pande mi to trvalo dlhšie a to len na jednom biku.
tak zatial bye a poďho na Duchonku
